2. kapitola: Samantha sa zaľúbila

14. dubna 2009 v 1:13 | SuSiE |  Láska v nenávisti alebo prečo práve ja!
2. kapitola: Samantha sa zaľúbila


Celú cestu až na Rokfort som ich ignorovala. Bolo to neuveriteľné. Môj brat sa s nimi bavil a smial na tých ich hlúpostiach. Dokonca aj Samantha sa k nim pridala. No je toto normálne? Vlastne v poslednej dobe sa mi nezdá normálne vôbec nič. Keby tu bol aspoň Remus. Jediný normálny človek, ktorý ma dokáže pochopiť. Ale práve on musí mať hliadku. Je to veľmi nespravodlivé.
Konečne vlak zastavil. Vložila som Robbieho do prepravky a rýchlo odtiaľ odišla. Nastúpila som do prvého koča, čo som zbadala. Sedeli tam nejaké piatačky, ale ja som si ich nevšímala. Začula som len útržky ich rozhovoru. Bavili sa o Blackovi a o Potterovi. Nemohli sa rozhodnúť, ktorý je krajší. Ja mať tak ich starosti. Po veľmi, veľmi dlhej ceste (teda aspoň pre mňa určite bola) sme dorazili k hradu.


Do veľkej siene som prišla medzi prvými. Sadla som si doprostred stola. O chvíľu som začula ten známi smiech. To ich to ešte neprešlo? No nič. Len dúfam, že ich nenapadne sadnúť si ku mne. Tak smola. Už sa stalo. Prečo ja musím mať také šťastie?
,,Lilly, kam si zmizla? Ani nevieš o koľko zábavy si prišla." Pýtala sa ma Samantha, ešte stále so smiechom.
,,Naozaj? Bože ako je mi to ľúto."
,,Neboj Evansová, my ti to vynahradíme."
,,Potter, si hluchý alebo si len nezachytil tú iróniu v mojom hlase?"
Robila som sa, že ma hrozne zaujíma zaraďovanie, no bola to nuda. Ale všetko je lepšie ako počúvať Potterove poznámky. Niekedy je naozaj neznesiteľný. Nechápem ako som sa doňho mohla zaľúbiť. Ale musím uznať, že sa mi to darí skvele zamaskovať. Teda až do tej doby, kým nevidím tie jeho nádherné oči. Budem sa mu musieť začať vyhýbať, inak to nedopadne dobre.
Konečne prišiel na radu Tom. Asi po minúte ho klobúk zaradil do chrabromilu. To som však čakala. Je to skrátka pravý chrabromilčan. Sadol si naproti mne. Všetci sa k nemu ihneď nahrnuli. Teda, ako to robí, že je taký obľúbený? Veď sa s ostatnými pozná sotva pár hodín. Nechcem, aby ste si mysleli, že ja som nejaká utiahnutá a s nikým sa nerozprávam, to nie. Viete, len mi chvíľu trvalo, kým som si našla tie správne kamarátky. A on si len príde a už sa chcú s ním všetci kamarátiť. No čo už.
,,Sestrička, ako je možné, že ty mi ani nepogratuluješ?"
,,Ty si si aj spomenul, že máš sestru? To je od teba milé." Teda, dnes zo mňa irónia iba srší.
,,Ale Evansová, ty tuším žiarliš."
,,Potter, nechaj si tie svoje hlúpe poznámky. Naozaj dnes nemám náladu sa s tebou hádať."
,,Dobre. Ale možno budeš mať náladu ísť so mnou na rande. Čo ty na to?"
,,Môj bože, prečo ma tak trestáš? Koľkokrát ti mám ešte povedať, že na žiadne rande s tebou nepôjdem."
,,Povedz, kedy si už konečne priznáš, že ma miluješ? Všetci to už dávno vedia okrem teba."
,,Ja ťa nemilujem a daj mi už konečne pokoj." Bohužiaľ už to viem aj ja, dodala som v duchu.
Už sa nadychoval, že mi niečo odpovie, keď sa postavil Dumbledore. Moja záchrana.
,,Vítam vás v novom školskom roku. Zdôrazňujem, že vstup do zakázaného lesa je prísne zakázaný. Takisto do zoznamu zakázaných predmetov pribudlo pár vecí, ktoré si môžete pozrieť na zoznamoch pripnutých na nástenkách alebo u pána Filcha. A teraz niečo dôležitejšie. Chcem vás upozorniť, že vplyv istého lorda Voldemorta stále narastá. Určite ste už počuli, že zhromažďuje okolo seba ľudí, ktorí sa nazývajú smrťožrúti a s ich pomocou vyvražďuje nevinné rodiny, väčšinou muklovské. Tiež vás chcem požiadať, ak by ste si všimli niečo nezvyčajné v okolí hradu, aby ste to nahlásili mne, alebo vedúcemu vašej koľaje. Buďte opatrní a nevystavujte sa zbytočne nebezpečenstvu. No, ale určite ste už poriadne hladní. Prajem dobrú chuť."
Na stoloch sa objavilo jedlo.
Vraj dobrú chuť. Pokiaľ si myslí, že nám oznámi takéto správy, o ktorých som ja, samozrejme, nič netušila a potom nám len popraje dobrú chuť, tak sa mýli. Jedlo je posledná vec, na ktorú v tomto okamihu dokážem myslieť.
,,Teda, vedel som, že sa niečo deje, ale, že je to až také zlé som naozaj netušil." Začal Remus.
,,To asi nikto z nás." Vložil sa do debaty Tom.
,,Ja som to vedel. A Sirius tiež." Odpovedal nezaujato James a ďalej sa napchával kurčaťom.
,,Áno, aj ja som to vedel."
,,Ako je možné, že väčšina čarodejníckeho sveta žije v nevedomosti, ale práve vy dvaja to viete?" No neudivuje vás to? Mňa teda hej. Ako je možné, že oni dvaja vždy všetko vedia ako prví a ja sa to dozviem ako posledná?
,,Vieš Evansová, môj otec je auror, takže nám vždy všetko povie. A keďže Sirius bol cez prázdniny u nás tak to vie aj on."
,,Tak to je neskutočné." Zamrmlala som len a konečne som si naložila jedlo aj ja.
,,Ale to je pekná zbabelosť útočiť na muklov, ktorí sa ani nedokážu brániť. Veď chudáci ani nemajú poňatia čo sa deje." Pípla zrazu Sam.
,,Máš pravdu je to podlosť. Ale ja si myslím, že vedia o čo ide. Tie útoky boli zaznamenané hlavne v rodinách, kde majú deti, ktoré čarujú."
,,James to myslíš vážne?" Začínalo mi zvierať žalúdok, takže som si ani neuvedomila, že som ho oslovila menom.
,,Hej, myslím, že posledný bol niekde v okolí Londýna. Ale tie ostatné, to už naozaj neviem." Odpovedal mi stále pokojný.
,,Preboha Tom, vieš čo to znamená? Musím niečo urobiť. Ale čo?" Tak toto je na mňa naozaj priveľa. Mala som na krajíčku. Veď koho vy nevzala správa, že nejaký maniak vám možno zavraždí rodičov?
,,Lill, no tak upokoj sa. Nič sa im nestane, uvidíš."
,,Tom, počúval si čo celý čas hovoril? Tie útoky sú v blízkosti Londýna. A kde ja bývam? Mama a ocko sú muklovia. A koho ten maniak zabíja?" Teraz som sa už naozaj rozplakala.
,,No tak, Evansová, vzchop sa. Všetko bude v poriadku, uvidíš. Veď si zober, že bývate niekde v centre Londýna. A tie útoky boli zatiaľ zaznamenané len niekde na okraji. Podľa mňa nechcú zbytočne vzbudzovať veľkú pozornosť do tej doby, kým nebudú dostatočne silný." Snažil sa ma upokojiť James.
,,Hm ... asi máš pravdu." Povedala som plačlivo.
,,Lill, mali by sme už odviesť prvákov, ale pokiaľ sa na to necítiš v pohode to zvládnem aj sám."
,,Nie, idem s tebou." Utrela som si slzy a vstala som.
,,Dobre, tak poďme."
Celú cestu som išla mlčky a stále dookola nad tým premýšľala. Chudák Remus, všetko hovoril za mňa. V spoločenskej miestnosti som sa konečne spamätala a povedala pár nevyhnutných informácií. Rozlúčila som sa s Remusom a pobrala sa do svojej izby.

Samantha sedela na posteli a hypnotizovala stenu pred sebou. Nebolo to nič zvláštne. Robieva to často. Ona je totiž typ človeka, ktorý chodí stále s hlavou v oblakoch. No a na to som tu ja, aby som ju držala pri zemi. Podišla som k nej a zvalila sa na jej posteľ.
,,Lill, ty už si tu? Nejako skoro nie?"
,,Skoro? Mne to skôr pripadalo ako večnosť, ale keď myslíš."
,,Asi som sa zamilovala." No zbohom. Už je to tu zase.
,,Kto je to tentokrát?" Opýtala som sa znudene.
,,Héj, to čo bolo?" Spýtala sa dotknuto.
,,Sam, ty si zamilovaná každý týždeň do niekoho iného." Pokračovala som rovnakým tónom ako predtým.
,,To nie je pravda."
,,Ale je."
,,Nie, nie je."
,,Je."
,,Nie je."
,,Je."
,,Fajn, máš pravdu, ale toto je niečo iné. On je iný." Dodala napokon.
,,Fakt? A kto je ten šťastní?"
,,Thomas."
,,To ako môj brat?" Spýtala som sa začudovane, posadila som sa a pozrela na ňu. Pohľad mi váhavo oplatila.
,,Hej, vadí ti to snáď?"
,,Nie, prečo by malo. Ja, len, že ho vôbec nepoznáš."
,,Ale veď to je na ňom práve to vzrušujúce. Tá záhada okolo neho." Povedala to tak zasnene, že som mala chuť začať sa smiať.
,,Aká záhada, prosím ťa. Vieš, asi by si mala prestať čítať tie romány. Už ti z nich začína šibať." Opäť som si ľahla.
,,No dovoľ. Náhodou sa v nich dozvieš kopu zaujímavých vecí." Odpovedala mi dotknuto.
,,Dobre, nechajme to už tak. Som unavená, idem spať." Na dôkaz svojich slov som zívla.
Už som sa zdvíhala z jej postele, keď ma stiahla naspäť.
,,Nie, počkaj."
,,Čo je?" Spýtala som sa otrávene. Naozaj som bola dosť otrávená a ona ma zdržovala od môjho vysneného spánku.
,,Lilly, sľúb mi, že sa s ním o mne porozprávaš."
,,S kým zase?"
,,No predsa s tvojím bratom. Mohla by si mu trocha naznačiť aká som skvelá a milá a ... no ty niečo vymyslíš."
,,A vieš o tom, že klamať sa nemá?"
,,Tým chceš ako povedať, že nie som skvelá a milá?"
,,Áno, presne to chcem povedať. Keby si bola taká skvelá ako hovoríš, nechala by si svoju úbohú kamarátku ísť spať."
,,A keď ťa teraz nechám, porozprávaš sa s ním?" Nahodila psie oči.
,,No, dobre, ale potom mi už dáš pokoj, jasné?"
,,Ďakujem, ďakujem, neboj, nebudeš o mne ani vedieť." Hodila sa na mňa.
,,No, to som zvedavá. A teraz ma už, prosím, pusť, lebo ma uškrtíš."
"Oh, jasné, prepáč." Ospravedlnila sa a pustila ma.

Do postele som sa dostala až za pol hodinu, pretože Samantha obsadila kúpeľňu a ja som musela čakať. Ale to sa už viacej nestane. Odteraz si dám na ňu pozor. Hlavné však je, že teraz už ležím vo svojej postieľke.


Ráno som sa zobudila zavčasu. V poslednej dobe totiž trpím poruchou spánku. Ale to mám z toho, že stále nad niečím premýšľam a robím si starosti. Mala by som nechať svoju hlavu na chvíľu si oddýchnuť.
Dokonca som Samanthe nepovedala ani to o Jam ... vlastne Potterovi. Takú dôležitú vec. No čo už.
Zašla som do kúpeľne. Teda skoro som zinkfartovala, keď som sa videla v zrkadle. Vidím, že ponocovanie mi veľmi neprospieva.
Keď som už skultúrnená vyšla z kúpeľne, Sam bola hore. To je naozaj zázrak.
,,Lill, ty už si hore? Páni, pre koho si sa tak vyparádila?" Naťahovala sa ako mačka.
,,Vyparádila? Veď vyzerám hrozne. Pozri na tie kruhy pod očami."
Vyskočila z postele, postavila sa oproti mne a začala si ma prehliadať.
,,Moja drahá priateľka. Buď si slepá, alebo máš halucinácie, lebo ja tam žiadne kruhy nevidím. A teraz keď dovolíš pôjdem sa aj ja upraviť. Musím totiž urobiť dojem na Thoma."
Odpochodovala do kúpeľne.
,,Teba to ešte neprešlo?"
,,Nie a ani tak skoro neprejde. A dúfam, že si nezabudla na to, čo si mi sľúbila." Zakričala na mňa.
,,Samozrejme, že nezabudla. Ty si vážne myslíš, že to k niečomu bude?"
,,Čo máš teraz na mysli?" Vystrčila hlavu z kúpeľne a v ústach mala zubnú pastu?
,,No, to keď mu o tebe budem hovoriť aká si úžasná. Nemal by si urobiť obrázok on sám?" Objasnila som jej.
,,Ja mu predsa nezakazujem, aby si urobil obrázok. Chcem len, aby si mu ho troška skrášlila." Odpovedala a zastrčila sa späť.
,,No ako myslíš. A pohni sa, som hladná."
,,Veď už idem."
O desať minút konečne vyšla.
,,No konečne. Ale ti to trvalo."
V klubovni ešte nikoho nebolo. Asi to bude tým, že ešte všetci spia. Bolo zvláštne vidieť vždy preplnený hrad taký prázdny. Konečne veľká sieň. Sadli sme si ako vždy doprostred, teraz skoro prázdneho chrabromilského stolu. O chvíľu k nám prišla profesorka McGonagallová a dala nám naše rozvrhy.
,,To snáď nie je pravda. Prvú máme dvojhodinovku elixírov."
,,Veď to nie je až také zlé."
,,Že nie je? No, jasné, pre teba možno nie, keďže si najlepšia z triedy, ale čo my normálny ľudia? A ako by nebolo dosť hrozné už len to, že máme elixíry. My ich musíme mať ešte so slizolinom. Čo som komu urobila?"
,,Každý rok ich máme so slizolinom, nechápem prečo teraz tak vyvádzaš. A poď už, začína sa to tu napĺňať a ja nemám záujem stretnúť Pottera." Môj plán ignorácia Pottera začína.


Cestou k učebni do mňa Samantha hustila čo všetko mám povedať Thomovi. Normálne ho začínam ľutovať. Teda nie, že by bola Sam nejaká zlá, alebo čo, to nie. Len je trochu ...ako by som to povedala ... príliš optimistická. Nechcem, aby ste si zasa mysleli, že ja som nejaký pesimista, ale Sam stále čaká kedy po ňu príde princ na bielom koni a dokonca verí tomu, že sa jej to raz vyplní. Každého koho stretla považovala za dobrého človeka (chvalabohu už zistila, že nie všetci sú dobrí). Dokonca jeden čas si zaumienila, že zmení Snapea. Celé dni za ním behala a snažila sa ho presvedčiť, že ona je tá pravá preňho, a že ho dostane z vplyvu čiernej mágie. Normálne mi ho vtedy bolo ľúto. Dokonca sa bál už aj vychádzať z ich klubovne, aby na ňu niekde nenarazil. Po dvoch týždňoch to vzdala. No, vzdala ako vzdala. Lepšie povedané, našla si novú obeť.
Konečne sme dorazili do žalárov. Sadli sme si do tretej lavice. Je to ideálne miesto. Nie ste totiž príliš blízko ani príliš ďaleko. Asi po desiatich minútach prišiel profesor a za ním aj ostatní žiaci.
,,Vítam vás na prvej hodine. Dnes začneme s opakovaním z minulého roka. Pripravíte mi elixír zabudnutia. Máte na to hodinu a pol. Postup je na tabuli, pusťte sa do práce."
Samantha šla pre prísady, zatiaľ čo ja som pripravovala pomôcky, keď mi na lavici pristál malý papierik. Otvorila som ho a zostala naň nemo zízať.

Evansová, môj návrh zo včera ešte stále platí, ak by si si to náhodou rozmyslela.

J. P.

Čo si ten idiot o sebe vlasne myslí? Otočila som sa a zistila, že na mňa celú dobu zíza. Roztrhala som ten odkaz na malé kúsky a s víťazoslávnym úsmevom som mu ho vrátila. Keďže sa Samantha už vrátila, dala som sa do práce.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama